„Rodení politici“ majú obrovský hendikep – nedokážu počúvať ľudí a nevedia, čo ich skutočne trápi. Žijú si vo vlastnej bubline a riešia pseudoproblémy, ktoré okrem nich nikoho nezaujímajú. Aj pre mňa boli skúsenosti mimo politiky výbornou prevenciou pred papalášizmom. V 90. rokoch som bol živnostníkom a veľmi dobre viem, aké je to zamestnávať ľudí a niesť zodpovednosť za to, aby dostali výplaty. Mne nikto nemusí vysvetľovať, aké je to ťažké báť sa každý mesiac o to, či budem mať dosť zákazok. Po vstupe do politiky som na tieto skúsenosti nezabudol a aj počas môjho výkonu funkcie župana sa snažím myslieť predovšetkým na to, či ľuďom svojimi rozhodnutiami pomáham, alebo škodím.
Sobotný úspech pánov Kisku a Procházku predstavuje aj zásadný odkaz štandardným stranám. Ak majú prežiť a nevypratať bez boja priestor extrémistom a bláznom, musia dať šancu novým osobnostiam. Nie tváram – osobnostiam. Pretože nové tváričky, hviezdičky a polocelebrity vždy skĺznu len k politickému marketingu. Ťažko sa potom čudovať obvineniam z vyprázdnenosti politiky. Osobnosti však majú za sebou vlastný príbeh, pády i poučenia, čo im dáva oveľa lepšie predpoklady zlepšiť život ľuďom na Slovensku. Kandidát, ktorý o sebe tvrdí, že je “pripravený pre Slovensko”, je pripravený iba na funkciu. Pretože všetky ekonomické ukazovatele sa buď zhoršujú, alebo v lepšom prípade stagnujú. My však potrebujeme niečo viac, potrebujeme aby sa Slovensko začalo posúvať dopredu.
Vždy som tvrdil, že jediným skutočným prieskumom verejnej mienky sú voľby. Aj preto som, napriek nesúhlasu okolia vždy trval na tom, aby si politik pýtal mandát priamo od ľudí vždy, keď môže. Občan v sobotu vyslúžilým politikom proste vystavil „stopku“. Paľa Hrušovského si ako človeka veľmi vážim, ale voliči mu jasne odkázali: Spolupráca so Smerom sa neodpúšťa. Je mi ľúto, že kolegovia z KDH nepochopili toto varovanie už zo župných volieb, hoci som im ho stále pripomínal. Nebyť ich spoločného banskobystrického projektu so Smerom, nemusíme dnes svetu vysvetľovať, prečo máme vo volenej funkcii extrémistu.
Slovensko práve zažilo deň, ktorý dáva obrovskú nádej do budúcnosti. Ešte nedávno všetci takzvaní politológovia vzdychali, že Smer má vyárendované miesto na Úrade vlády minimálne do roku 2020. Po sobote je jasné, že nezdravá vláda jednej strany sa môže skončiť oveľa rýchlejšie. Ak spolu zabránime ovládnutiu poslednej nezávislej funkcie v štáte socialistom, zničíme mýtus o neporaziteľnosti Roberta Fica a Smeru. A ak poslúchneme volanie ľudí po nových osobnostiach v politike, ponúkneme krajine možnosti, ktoré ju opäť raz môžu posunúť dopredu.
Jedno je však mimoriadne dôležité. Nepodľahnime pocitu, že už je vyhraté, kým sa sen 29. marca nepremení na skutočnosť. Poďme spolu voliť lepšie Slovensko. Môj hlas dostane Andrej Kiska. Viem, že sa na neho za najbližšie dva týždne vylejú „kýble špiny“, ako rád hovorieva ich najčastejší autor. Tie doterajšie ma len utvrdili v tom, že Smer sa bojí prezidentskej prehry ich predsedu viac, ako čokoľvek iného.
Robert Fico nikdy spoločnosť nespájal, ale rozdeľoval. Je to jeho spoločná črta s Vladimírom Mečiarom. Tento pán je spolu s Jánom Slotom zároveň jediným, s ktorým dokázal dlhodobo spolupracovať. A aj Mečiarovi sa stali osudnými práve prezidentské voľby – ľudia jasne povedali, že takéhoto prezidenta nebudú akceptovať za žiadnu cenu.
Ak bude Fico chodiť najbližšie dva roky do Prezidentského paláca iba na návštevu, šanca na lepší život dostane reálne kontúry. Nepokazme si ju.Ak sa váj blog páči, podporte ho aj na
Fotky:
Robert Fico - Xmetov, GNU Free Documentation License, Version 1.2
Andrej Kiska - www.andrejkiska.sk