Mandát, ktorý sme mali ani nie dva roky, sme premrhali. SDKÚ-DS a SaS bojovali o prežitie, či skôr o elementárnu dôveru voličov v politickú stranu, jej poslanie a zmysel v parlamentnej demokracii.
Vtedy aj dnes sa na politickom trhu objavovali projekty, ktoré mali nahradiť politické strany, sľubovali novú morálku, novú ekonomiku, nový právny systém, sľubovali a sľubujú nové Slovensko, sú to pritom starí vlci v nových kožuchoch. Hnutia, zhluky dobrodruhov, platformy, iniciatívy, projekty... . Výsledkom nepochopenia nášho zlyhania je ďalšia atomizácia stredopravej scény, v lepšom prípade individuálne snívanie o lepšom Slovensku za predpokladu, že to staré bude zbúrané. Verím, že sa tak nikdy nestane. To, čo v rôznej miere postihlo strany Ľudovej platformy, respektíve pár jednotlivcov, tomu zatiaľ SaS odoláva. Je to vábivé pokušenie niekam inam sa pridať, niekam inam skočiť, odísť, urobiť hrubú čiaru, dištancovať sa od vlastnej minulosti.
Slovensko napísalo za posledných 20 rokov úspešný príbeh. Zažili sme hviezdne chvíle, ale aj také, na ktoré nie sme hrdí. Presne tak ako politické strany, ktoré sa na tomto príbehu podieľali. Každá z nich mala lepšie ale aj horšie chvíle a každá ktorá sa dokázala poučiť, prežila viac ako jedno volebné obdobie.
Niekoľko týždňov dozadu som mal možnosť stretnúť sa s kolegami z CDU a diskutovať aj o problémoch spolupráce medzi kresťanskodemokratickými stranami (CDU) a liberálmi (FDP). Záver bol však vždy ten istý. „Rozporov medzi nami je veľa ale je to najbližší a tradičný koaličný partner, bez ktorého nezostavíme vládu“. Je to privysoká cena, aby sme zastavili raketový rast nezamestnanosti, odchod firiem, likvidáciu živonstí? Nemyslím si.
Pamätám si jeden z výrokov predsedu Sulíka ešte pred parlamentnými voľbami 2010: "Opozičným stranám nezostane iné riešenie, ako spolupracovať intenzívne s SaS, pretože bez SaS nepostavia koalíciu, ktorá by dokázala byť silnejšia ako Smer a spol.,". Možno to bolo vtedy trúfalé, arogantné, možno sme sa aj nad tým pohoršovali ale bolo to rozhodne pravdivé.
Dnes nie je situácia o nič lepšia, je dokonca horšia a v prieskumoch preferencií to v súčte vychádza na tesno. Raz máme ako stredopravé strany spolu s SaS tesne viac, inokedy tesne menej. Každý politik, ktorý to myslí vážne a má túžbu spravovať túto krajinu a nie iba uspokojiť vlastné ambície, musí byť pripravený robiť kompromisy. Teraz možno viac ako kedykoľvek predtým. To sa týka najmä nás ak chceme ešte niekedy byť vo vláde. Za SDKÚ-DS poviem, že toto je náš cieľ. Na jeho splnenie potrebujeme ale partnerov. Tak je to u nás odpradávna.
Politik musí vedieť aj odpúšťať, mal by byť veľkorysý a určite by nemal byť pomstychtivý. Aj ja som len nedokonalý človek, tak ako Sulík, či Kollár ale aj Fico a mnohí, mnohí ďalší. Budem sa však snažiť využiť každú príležitosť na to, aby som bol lepším človekom. Verím, že aj po sobotnom kongrese liberálov bude SaS naďalej jednotnou politickou stranou. Stredopravé strany potrebujú SaS a SaS má rozhodne bližšie k stredopravým stranám ako ku SMERu alebo k novým dobrodružným politickým projektom. Napriek tomu, že pokušenie je silné. Neurobme opäť tú istú chybu a nezľahčujme vládnutie Robertovi Ficovi. Tweet
