Áno, aj dnes sa vzdávame časti suverenity a rozhodovanie prenechávame iným. Len sme Moskvu vymenili za Brusel.
Pod toto primitívne zjednodušené, ale často používané prirovnanie sa skrývajú takmer všetky výhrady voči Európskej únii (a neraz aj NATO).
O to horšie je, keď takéto prirovnanie znejú z úst ľudí, ktorí riadia túto krajinu. Je prirodzené, že potom takýto slovník preberajú aj bežní ľudia. O ich dôvodoch však nechcem špekulovať.
Samozrejme, Európska únia má nedostatky, o ktorých treba nahlas hovoriť a odstraňovať ich. Veď napokon ju tvoria ľudia, z ktorých každý jeden má svoj svetonázor, vlastný pohľad na svet a predstavu ako by mala naša spoločnosť fungovať. Napriek tomu drvivú väčšinu z nich spájajú rovnaké hodnoty: túžba žiť v slobodnom, bezpečnom a prosperujúcom prostredí, kde sa bude každý zodpovedať za svoje činy. Práve preto vznikol projekt Európskej únie a práve preto jeho pozitíva vysoko prevažujú nad jeho negatívami.
Aby sme sa ale vrátili k úvodnému konštatovaniu, že len sme vymenili Moskvu za Brusel. Nuž, nie je to úplne tak. Moskvu sme si nevybrali dobrovoľne. Bola nám nanútená ešte na Jaltskej konferencii, kedy východnú Európu prenechal americký prezident F. D. Roosevelt Stalinovi. Vstup do EÚ sme si však vybrali sami. Sami sme sa rozhodli, že chceme byť súčasťou západného sveta, na ktorý sme sa dlhé roky pozerali skrze Železnú oponu. A za ktorú desaťtisíce našich spoluobčanov utekali.
Mnohí z nás možno očakávali, že vstupom do EÚ sa naša životná úroveň zvýši ako mávnutím čarovného prútika. Ale to nikdy nikto nesľuboval. Zároveň však nikto nemôže poprieť, že naša životná úroveň rastie. V niektorých regiónoch rýchlejšie, v niektorých žiaľ pomalšie. Lenže pomalšie dobiehanie úrovne západných štátov nie je vinou Bruselu. Za to si žiaľ môžeme sami, pretože nedokážeme efektívne využiť miliardy z eurofondov, ktoré majú slúžiť práve na dobiehanie „západu“ a skĺbiť eurofondy s vlastnými rozvojovými, modernizačnými a reformnými projektmi.
Ale vráťme sa do reality bežných ľudí, ktorých vysoká politika a ekonomika nemá prečo zaujímať.
Práve v týchto dňoch vrcholí dovolenkové obdobie, kedy státisíce obyvateľom Slovenska vyrážajú za hranice. Mnohí už zabudli a ďalší to ani nezažili, čo znamenalo ísť na dovolenku do cudziny v minulosti. Dnes môžeme slobodne odísť a slobodne sa vrátiť. Poďme bližšie k súčasnosti, možno nejakých 15 rokov späť. Cestovanie sa o čosi zjednodušilo, dokonca sme už aj vo veľkom využívali mobilné telefóny. Len nie v cudzine. Ak sme chceli, aby fungovali, museli sme si u mobilného operátora objednať roaming a zaplatiť zálohu. Ak sme chceli len prijímať hovory, bola záloha 2000 korún, ak sme chceli aj telefonovať bolo to 5000 korún.
Vráťme sa do neďalekej minulosti. Stačí o 8 rokov späť. Vtedy sme si pred vycestovaním museli zameniť koruny. Najčastejšie za marky (občas doláre, franky a libry), keďže zmenárne za hranicami sa o naše peniaze nešli príliš potrhať.
A dnes? Sadneme do auta a ideme. Neriešime povolenia a pasy, nepotrebujeme si zameniť peniaze, telefonujeme a surfujeme na internete za ceny ako u nás doma. A pritom sa bavíme len o jednej oblasti nášho života, dokonca len takej, ktorá sa týka nášho voľného času a relaxu. Stačí ísť pritom do krajiny mimo EÚ a zrazu sa vrátime o niekoľko rokov späť: pasová a colná kontrola, vypĺňanie imigračných formulárov pred vstupom do krajiny, zámena peňazí, predražené telefonovanie,...
Pritom som načrtol len jednu oblasť európskej politiky.
Je jednoduché nadávať na Slovensko. Ale rovnako jednoduché, aj nie vždy rozumné, je zodvihnúť sa a ísť žiť a pracovať do inej krajiny. Rovnako jednoduché je, najmä pre obyvateľov Bratislavského kraja, bojovať s dvojakou kvalitou potravín – sadnúť do auta a kúpiť si ich tam, kde sú kvalitnejšie. A tie nekvalitné u nás nechať na pultoch obchodov, nech sa tam hoci aj pokazia. Trh je v tomto smere naozaj čarovný. Je to jednoduché vďaka tej nenávidenej EÚ. Členstvo v únii mám umožňuje vlastnou snahou zlepšiť svoj život. Len treba chcieť. A po čase sa s novými skúsenosťami a sebavedomím aj vrátiť naspäť.
Naozaj sme iba vymenili nadvládu Moskvy za nadvládu Bruselu? Spomeňme si na to napríklad 21. augusta, keď si ako občania Slovenska a EÚ, ktorí žijú v mieri, budeme pripomínať vojenskú okupáciu.
A práve preto, aby sme si zachovali svoju slobodu, členstvo v elitnom európskom a transatlantickom klube, aby sme boli hrdým a sebavedomým partnerom silných európskych krajín a regiónov a aby naši obyvatelia mali možnosť využívať všetky výhody a zároveň podieľať sa na budovaní zjednotenej Európy, som rozhodnutý opäť kandidovať na post bratislavského župana.