reklama

Ako vidí Bratislavský kraj v Európskej únii župan Pavol Frešo

Veľa som sa o ďalšom pôsobení kraja v Európskej únii zamýšľal po minuloročnom turbulentnom roku, kedy sme v úvode slovenského predsedníctva v Rade EÚ museli čeliť najväčšej kríze EÚ od jej vzniku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Otriaslo ňou referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ a migračná kríza, ktorá spôsobila šírenie extrémizmu v Európe, ideovo deliace sa línie aj stavanie plotov. Tie si dobre pamätám z minulosti. Časť totalitného plotu sme nechali ako historické memento pri cyklomoste Slobody, ktorý náš kraj opätovne spojil s Rakúskom cez rieku Morava, pri ktorej prekročení v minulosti zahynulo mnoho ľudí. Dnes si musíme zodpovedať otázku, ako sa bude ďalej EÚ formovať po odchode Veľkej Británie a v akej Európe chceme žiť?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predseda Európskej komisie Juncker predstavil svojich 5 scenárov pre ďalší vývoj EÚ. Úvahy o ďalšom smerovaní Európy prichádzajú paradoxne v období, kedy oslavujeme 60. výročie jej založenia. Napriek všetkej kritike, nespokojnosti obyvateľov a narastaniu antieurópských emócií v spoločnosti, ktoré podnecujú práve populistické strany, prinieslo posledných 60 rokov Európe obdobie prosperity, rozvoja a mieru. To ani najväčší euroskeptici poprieť nemôžu. Ja osobne si nesmierne vážim európsku spoločnosť v ktorej žijem najmä pre jej hodnoty - demokraciu, slobodu, trhové hospodárstvo a euroatlantickú orientáciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zároveň si však myslím, že scenáre, ktoré načrtol Juncker vo svojej Bielej knihe musia byť doplnené o územný aspekt. Žiaľ, súčasný predseda EK vo svojich prejavoch o stave únie nikde nespomína úlohu miest a regiónov či rolu politiky súdržnosti v dosahovaní rastu krajín EÚ. Počas migračnej krízy dali niektoré členské štáty EÚ V4 pocítiť, že kohézna politika môže byť v novom finančnom rámci prehodnotená. Zastavením eurofondov do V4 operoval najmä bývalý predseda Európskeho parlamentu Schultz počas svojej populistickej kampane na kancelára v Nemecku. Neuspel a súčasná tzv. Jamajka koalícia na čele s Angelou Merkelovou v Nemecku už zastavenie eurofondov do V4 nerieši. Pri zisku, aký má súčasná EU15 z kohéznej politiky vo V4, by to naozaj nebol dobrý krok. Spoločne priame a nepriame benefity z exportu a kapitálové zisky EU15 do V4 tvoria viac ako 96 miliárd EUR a najviac profituje práve Nemecko. Kohézna politika je výhodná pre prijímateľov aj pre čistých platcov. 
Keď sa ale vrátim k scenárom vývoja EÚ, musím uznať, že prekonať aktuálnu krízu v EÚ sa nebude dať bez aktívnej účasti regiónov a miest, decentralizácie, alebo aktivity zdola ak chcete. Tiež si nemyslím, že zachovať status quo je udržateľné, no zúžiť spoluprácu len na jednotný trh, čo by znamenalo stratu veľa benefitov, ktoré už berieme ako samozrejmosť, by nás zrejme dosť bolelo. Určite by som nechcel, aby sme zaviedli spať hraničné kontroly, aby sa podnikateľom sťažilo podnikanie v európskom priestore, alebo aby študenti už nemohli študovať v zahraničí cez program Erazmus. Sám mám deti a chcem pre ne najlepšiu budúcnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre mladých tieto výhody znamenajú štandard, ktorý žijú. Ľuďom v mojom veku sa ľahko zvykalo na lepšie, no návrat späť si predstaviť neviem a ani nechcem. Stále si totiž veľmi dobre pamätám obdobie, kedy sme nemohli cestovať na západ, alebo čakali na banány na prídel. Dnes riešime kvalitu potravín, no dokážeme si predstaviť, že budeme opäť riešiť izolovanosť, cenzúru či základné slobody?

Budúcnosť Európy nebudú určovať ľudia z EÚ inštitúcií, ale noví európski lídri podľa požiadaviek zdola. Francúzsky prezident Macron ako mladý človek, ktorý je silne pro-európsky, vidí budúcnosť EÚ v užšej spolupráci medzi členskými krajinami. Najmä v oblasti obrany a ekonomickej spolupráce. Vo viacerých oblastiach chce prejsť z medzivládneho riadenia na spoločné a jednotné a prehĺbiť integráciu. Stotožňujem sa s názorom, že je zbytočné teraz hovoriť o viacrýchlostnej Európe v budúcnosti, keď ju máme už tu a teraz. A to ani zďaleka nehovorím len o dvojitom štandarde potravín. Možno sa z 28/27 rýchlostnej Európy stane dvojrýchlostná, ale je to naozaj to, čo chceme?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Budúcnosť EÚ musí byť postavená na spoločných hodnotách a o ďalšom smerovaní musíme rozhodnúť všetci spolu. Len tak sa nám podarí prekonať aktuálnu krízu, ľudia začnú opäť veriť v projekt spoločnej integrácie a zastavíme rozmáhajúce sa radikalizovanie spoločnosti. Už niekoľko rokov organizujem diskusie o Európskej únii pre študentov a tento rok som sa zameral na rozhovory o extrémizme s mladými, pretože v tom vidím obrovský zmysel. Počas posledných dvoch mesiacov, ako som sa stretával s ľuďmi v rámci predvolebnej kampane v mojich kontajneroch, som pochopil, že priama komunikácia s ľuďmi je základ dobrého riadenia kraja. Župan musí poznať, čo obyvateľov bezprostredne trápi a to zistí iba od nich. Na druhej strane správny župan, ktorý chce dosiahnuť, aby bol kraj otvorený a proeurópsky a netvorilo sa tu podhubie pre rast extrémizmu, musí ľuďom vysvetľovať, čo všetko nám EÚ sprostredkováva a že v kríze je potrebné dať ruku k dielu a pomôcť EÚ nájsť správnu cestu ako ďalej. Pretože ľuďom je často práca európskych inštitúcií vzdialená. Práve preto sa chcem zamerať na širšiu verejnosť a usporiadať vianočné diskusie o tom, akú budúcnosť EÚ si predstavujú naši obyvatelia, aby cítili, že na ich názore záleží.

Sám som absolvoval nespočetné množstvo rokovaní s expertmi Európskej komisie a zo skúsenosti môžem potvrdiť, že konštruktívnym dialógom sa dá dosiahnuť aj to, čo niekedy vyzerá na prvý pohľad nemožné. Za všetko uvediem iba jeden príklad. Prečo je podľa mňa dôležité s európskymi inštitúciami rokovať a vysvetľovať im situáciu v našom kraji?

Bratislavský kraj je podľa štatistík Európskej komisie jedným z najbohatších v Európe. To, že realita je iná, si dokazovať nemusíme. Každý kto tu žije, to chápe. Komisiu však zväzujú tvrdé dáta, z ktorých Bratislavský kraj vychádza aktuálne ako tretí najbohatší. Či sme boli piaty, šiesty alebo tretí, na tom nezáleží. Na čom v skutočnosti záleží je fakt, že životná úroveň tu nie je porovnateľná ani s Viedňou ani s Londýnom. Na národnej úrovni máme zle nastavené financovanie žúp a z EÚ sme boli dlhé obdobie diskriminovaní kvôli nášmu „bohatstvu“ na papieri.

To však neplatí na obdobie 2014 až 2020, čo budete môcť pocítiť v zlepšení dopravnej, sociálnej a školskej infraštruktúry. Župe sa podarilo presadiť, že náš kraj môže čerpať eurofondy aj na základnú infraštruktúru, čo predtým nebolo možné. Oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu sme dosiahli navýšenie alokácie z pôvodných 44 mil. EUR na 330 mil. EUR pre Bratislavský kraj. To, že finančné prostriedky sa vo väčšej miere začínajú čerpať až od tohto roku, spôsobili zdržania ministerstiev po voľbách do NRSR. Ak nie je vypísaná výzva, projekty stoja, hoci sú pripravené. No aktuálne sa rozbiehajú projekty centier odborného vzdelávania a prípravy, budujú sa nové prestupné terminály a dopravná infraštruktúra či nové cyklotrasy.

Že sme si vydobyli svoje miesto v rámci politiky súdržnosti, ktorej hlavným cieľom je znižovať rozdiely medzi viac a menej vyspelými regiónmi, mi potvrdilo, že moja snaha za posledné roky, intenzívne dialógy s Európskom komisiou sa vyplatili. Rozhodne môžem potvrdiť, že neplatí to, čo hlásajú euroskeptici, že rozhodnutia sa prijímajú v ďalekom Bruseli bez nás. Kto má záujem o dialóg si svojou aktivitou cestu nájde. A to, že aj Európska komisia uznáva, že so štatistikami niečo nie je v poriadku a rieši to, vidím ako svoju výhru.

Ak sa mi podarí svoj post obhájiť, určite budem ďalej pokračovať v konštruktívnej diskusii s Európskou komisiou. Či už v naštartovanom dialógu o výbere ukazovateľov oprávnenosti, kde sa budú brať do úvahy aj iné indikátory okrem tých čisto ekonomických, napríklad environmentálne a sociálne. Aktívna účasť kraja v európskej agende bude kľúčová počas nadchádzajúcich troch rokov, pretože Brexit prinesie aj finančné implikácie a nie je isté, čí kohézna politika bude po roku 2020 určená aj pre viac rozvinuté regióny ako je náš. 

Na Slovensku sa brexit najviac skloňuje s premiestnením európskej medicínskej agentúry o ktorú sa Slovensko uchádza. Argumentovať len tým, že sme jednou z členských krajín, ktorá nemá sídlo európskej agentúry podľa mňa nestačí. Jedná sa o agentúru s 800 zamestnancami, ktorí sa musia presťahovať aj so svojimi rodinami. Okrem toho agentúra má ročne okolo 36 000 návštevníkov. V prípade, že by SR uspela, nášmu kraju to prinesie benefity, ale aj rozvojové záťaže, na ktoré sa už teraz potrebujeme dobre pripraviť.

Čo by vytvorilo na jednej strane dopyt po službách či už v hotelierstve alebo reštauráciách , na druhej strane aj väčšie nároky na infraštruktúru, najmä dopravnú a školskú. Zamestnanci sa musia niekde ubytovať, umiestniť deti do škôl a škôlok. Kapacita škôlok je v súčasnosti problém aj pre miestnych obyvateľov, no župa presadila, že sa bude podporovať budovanie škôlok aj v našom kraji z eurofondov a ich kapacita sa navýši. Mesto a celý región to pocíti a ja to beriem ako výzvu na rozvoj, presne tak ako sa nám podarilo uspieť s eurofondami, alebo pri podpore cestovného ruchu, kde sa vďaka naším aktivitám stal Bratislavský kraj jednou z 3 vnútrozemských výnimiek s najvyššou mierou regionálneho turizmu v celej EÚ a môžeme sa pochváliť najvyšším nárastom celkového počtu prespatí v celej EÚ, hoci silný turizmus majú v Európe tradične prímorské regióny.

Okrem otvoreného kraja a tolerantných ľudí v kontexte multikultúrnosti s hranicami s Maďarskom a Rakúskom a blízkosťou Česka, je ľudský kapitál veľkou devízou v našom regióne. Je tu koncentrovaná vyše polovica výskumných pracovníkov a historicky sme miestom rozvoja nových myšlienok a technických riešení. Náš kraj má ideálnu polohu, nachádza sa v blízkosti Viedne, Budapešti aj Brna. Geografická poloha ho predurčuje na budovanie cezhraničnej spolupráce, dopravných prepojení a mňa teší, že za posledné roky sa župe okrem partnerstva s Dolným Rakúskom kde je naším vlajkovým projektom cyklomost Slobody cez rieku Morava, podarilo rozbehnúť aj spoluprácu s maďarskými prihraničnými regiónmi, kde riešime projekty na Malom Dunaji, ktorého potenciál doteraz nebol dostatočne využitý, alebo spoluprácu v oblasti odborného stredného školstva a prepojenie na prax s Juhomoravským krajom, či vedeckovýskumné projekty na preventívne povodňové systémy s Viedňou.

Náš kraj má Európskej únii čo ponúknuť a jeho líder musí veriť v integráciu, podporovať medzinárodnú spoluprácu a mať odvahu prinášať ambiciózne riešenia štrukturálnych problémov. Ako župan som sa za posledných osem rokov naučil byť predvídavý, a hoci sa mi podarilo zabezpečiť eurofondy pre náš kraj, po roku 2020 sa nechcem ako na hlavný investičný nástroj spoliehať len na EÚ, ale financie pre náš kraj získať spravodlivým prerozdelením daní a zároveň ľuďom ponúknuť kvalitnejšiu dopravu v kraji zdarma. Prinášam reálne riešenie, ktoré v petícii podporilo už viac ako 23000 obyvateľov a na jeho realizácii spolupracujem s estónskym Tallinnom, kde projekt dopravy zadarmo úspešne funguje už od roku 2013 a dokonca sa od budúceho roku doprava zdarma rozšíri aj na okolitý región.
Ak chcete žiť v kraji, ktorý je otvorený novým myšlienkam, má progresívne smerovanie a spravujú ho ľudia, ktorí veria, že európska integrácia je úspešný projekt, choďte v sobotu voliť a rozhodnite sa správne. Ďakujem.

Váš župan Pavol Frešo

Pavol Frešo

Pavol Frešo

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aktuálne pôsobím vo funkcii predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, bratislavského župana. Vyštudoval som Fakultu elektrotechniky a informatiky na STÚ a Fakultu podnikového manažmentu na EÚ. Pracoval som ako programátor, neskôr som v tomto odvetví aj podnikal. Pôsobil som v SDKÚ-DS ako poslanec a predseda. Mám tri deti, venujem sa fotografovaniu, knihám a rekreačne cyklistike.Pavol FrešoFollow @PavolFreso Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSDKÚ-DSBratislavská župaNárodná rada SR

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu